INTEGROVANÉ TEMATICKÉ VYUČOVANIE
alebo
VYSOKO EFEKTÍVNE VYUČOVANIE
„NAJVÄČŠÍ DAR, KTORÝ MÔŽEME DAŤ SVOJÍM DEŤOM, JE NAŠA VLASTNÁ ZMENA.“
Susan KOVALIKOVÁ
V období, keď nastávajú veľké zmeny obrovského rozsahu, keď poznatky prírodných, technických i spoločenských vied rastú geometrickým radom, prvoradým CIEĽOM vzdelávania by malo byť NAUČIŤ SA UČIŤ. Dieťa by teda malo vedieť hľadať a vyberať informácie, hodnotiť ich, dávať ich do súvislostí so životom a vedieť ich použiť.
Susan Kovaliková vo svojom modeli ITV (integrované tematické vyučovanie) hovorí o nevyhnutnej zmene, ktorá vyžaduje prechod:
-od informatívneho vyučovania k vyučovaniu OBJAVNÉMU, teda snažiť sa učivo, jav zažiť, objavovať, „byť pri tom“,
-od direktívneho typu vyučovania ku KOMUNIKATÍVNEMU typu so značným dôrazom na SOCIÁLNE ZRUČNOSTI detí,
-od prístupu orientovaného na učiteľa k PRÍSTUPU ORIENTOVANÉHO na DIEŤA,
teda učiteľ riadi proces učenia, žiaci ho vytvárajú,
-od útržkov poznatkov k CELOSTNÉMU vyučovaniu,
-od hodnotenia výsledkov práce k väčšiemu DOCEŇOVANIU POSTUPOV, SPÔSOBOV RIEŠENIA,
-od jednorazovej prípravy učiteľa k jeho CELOŽIVOTNÉMU VZDELÁVANIU.
Je dôležité, aby sa dieťa NAUČILO UČIŤ SA?
Je dôležité, aby malo dieťa z objavovania, tvorenia a tým aj učenia RADOSŤ?
Pripisujeme dostatočnú dôležitosť UČENIU SA?
M. Brady tvrdí, že obsah učebníc je najmä výťah zo záverov vedných odborov, ku ktorým došlo. Je to, akoby ste dieťaťu dali obrovskú krížovku, ktorá je už vylúštená a ktorú sa už vlastne má len naučiť. To podľa neho nie je úloha, ktorá by vzbudzovala nadšenie alebo brúsila inteligenciu. Preto by sa mali učebnice ako prvotný výučbový nástroj používať len vtedy, keď sa nedá pracovať so skutočnou vecou.
AKO a ČO si dieťa zapamätá?
P. Roy uvádza, že dieťa si zapamätá:
10%, ak niečo počuje,
15%, ak niečo vidí,
20%, ak niečo súčasne počuje i vidí,
40%, ak o niečom diskutuje,
80%, ak niečo priamo zažije alebo robí,
90%, ak sa niečo pokúša naučiť druhých.
AKO PREŽÍVAME ZMENU?
Bez ohľadu na to, o aký druh zmeny ide, prežívame ju všetci rovnako, mení sa len intenzita prežívania zmeny v závislosti od jej veľkosti.
ZMENU prežívame zhruba v šiestich fázach:
1. šok
2. popretie
3. hľadanie vinníka
4. odskúšavanie a experimentovanie
5. objavovanie a učenie
6. integrácia a nový zmysel
„KAŽDÝ NOVÝ ZAČIATOK MÁ SVOJ DÔSLEDOK,
KAŽDÝM ZAČIATKOM SA NIEČO KONČÍ.“
Nové začiatky neprichádzajú na príkaz. Tak ako plody na stromoch dozrievajú, keď je ich čas, a nie podľa nášho želania, tak aj začiatok niečoho nového nemôžeme objednať podľa želania. Zmenu však môžeme povzbudzovať, podporovať a posilňovať. Na to, aby sme boli ochotní odhodlať sa na niečo nové, potrebujeme 4 P:
- príčina
- predstava
- plán
- priradenie roly
Na záver o útrapách ZMENY malý príbeh v piatich kapitolách:
- kapitola
Kráčam po ulici. V chodníku je hlboká jama. Padnem do nej. Som stratený. Som bezmocný. Nie je to moja chyba. Trvá mi celú večnosť, kým sa z nej dostanem.
- kapitola
Kráčam po tej istej ulici. V chodníku je hlboká jama. Tvárim sa, že ju nevidím. Opäť do nej padnem. Nemôžem uveriť tomu, že som sa opäť ocitol v jame, ale nie je to moja chyba. Ešte stále mi trvá dlho, kým sa z nej dostanem.
- kapitola
Kráčam po tej istej ulici. V chodníku je hlboká jama. Vidím ju. Aj tak do nej padnem. Je to zvyk. Mám otvorené oči. Viem, kde som. Je to moja chyba. Ihneď z nej vyleziem.
- kapitola
Kráčam po tej istej ulici. V chodníku je hlboká jama. Obídem ju.
- kapitola
Kráčam po inej ulici.
… MYSLÍM, ŽE PRÁVE IDEM VKROČIŤ NA INÚ ULICU
Zdroj: ITV MM a výber PL, BA 1995