Vzdelávacia úloha hry spočíva v jej triviálnosti.

Z evolučného hľadiska je hlavnou úlohou hier UČENIE.

Deti hrou trénujú práve tie zručnosti, ktoré najviac potrebujú PRE SVOJ ŽIVOT.

Na základe silnej túžby hrať sa si deti cvičia UMENIE BYŤ ĽUĎMI.

HRA 

  • je aktivita založená na ČINNOSTI samotnej, nie na výsledku
  • má zvyčajne svoj CIEĽ. Napríklad pri konštrukčnej hre (stavba hradu z piesku) je cieľom postaviť predmet, ktorý má staviteľ na mysli. Primárnym CIEĽOM JE VYTVÁRANIE stavby, nie jej vlastníctvo
  •  má PRAVIDLÁ. Tie sú jej prostriedkami – hrať sa znamená vykonávať činnosť podľa pravidiel, ktoré sme si sami zvolili.
  • tvorí skvelú príležitosť pre rozvoj SEBAOVLÁDANIA, SEBADISCIPLÍNY A SEBAPOZNÁVANIA
  •  rozvíja PREDSTAVIVOSŤ
  •  vyžaduje aktívny, pozorný, ale nestresovaný STAV MYSLE

HRA  je cesta

Je to CESTA, ktorou deti rozvíjajú svoje FYZICKÉ, INTELEKTUÁLNE, EMOCIONÁLNE, SOCIÁLNE A MORÁLNE  SCHOPNOSTI.

Je to CESTA tvorby a udržovania PRIATEĽSTVA. Navyše navodzuje deťom i dospelým taký stav mysle, ktorý je veľmi vhodný pre NÁROČNÉ MYSLENIE, BYSTRÉ RIEŠENIE PROBLÉMOV a pre všetky KREATÍVNE SNAHY.

V súlade s Groosovou teóriou deti precvičujú a zdokonaľujú svoje schopnosti nasledujúcimi TYPMI HIER:

  • pohybové hry
  • jazykové hry
  • hry na prieskum
  • konštrukčné hry
  • sociálne hry
  • hry na predstavivosť

Tieto kategórie hier sa vzájomne nevylučujú, ale vzťahujú sa skôr k rôznym funkciám, ktoré hry plnia. Akýkoľvek príklad hry môže plniť viac ako jednu z týchto funkcií. Vzrušujúca skupinová hra môže byť pohybovou, jazykovou, prieskumnou, konštrukčnou, sociálnou hrou či hrou na predstavivosť, a to dokonca všetko naraz.

HRU môžeme definovať spojením niekoľkých rôznych vlastností:

  • 1. Hru si VYBERÁME sami a sami ju tiež riadime.
  • 2. Hra je aktivita, pri ktorej si činnosť samotnú CENÍME viac ako výsledok.
  • 3. Hra MÁ svoju štruktúru alebo pravidlá. Nie sú nevyhnutne pevne dané, ale často vychádzajú z charakteru hráčov, ktorí si ich menia alebo prispôsobujú.
  • 4. Hra JE nápaditá, imaginatívna a nie je doslovná. V určitom zmysle je odtrhnutá od „skutočného“ života.
  • 5. Hra VYŽADUJE aktívny, pozorný, ale nestresovaný stav mysle.

Zdroj: Peter GRAY, výskumný profesor psychológie na Bostonskej univerzite. Zameriava sa na prirodzené spôsoby detského zdelávania a na celoživotný význam hry.

 slobodaucenia.sk 

By